Správne pomenovať

23.02.2013 07:36

    Po príchode do Svitu som si všimol niektoré zvláštnosti. Napríklad, že sa niektorí tridsiatnici navzájom oslovujú zvláštnymi menami. Časom som sa dozvedel, prečo. Ide o bývalých skautov, ktorí sa poznajú dlhé roky a „nechali si“ skautské mená. Je isté, že sa takto budú oslovovať celý život. Už im to zostane, ale aj pristane. Priznám sa, že sa mi to páči. Keď tápeš pri priezvisku, skautská prezývka ťa najlepšie navedie, o koho ide. Ide len o to, aby sme vedeli správne pomenovať tým – ktorým menom, toho – ktorého človeka.

    Pred Vianocami nás na farách telefonicky oslovovali pracovníci istej agentúry. Tvrdili, že máme zaplatiť sumu, ktorá bola daná v stovkách eur. A to len kvôli tomu, že farské úrady sú kdesi zaregistrované. Podľa mňa nám podhodili klamstvo. Ktosi mi však vysvetľoval, že to nie je klamstvo, ale iba „marketingový ťah“. Teda klamstvo môže byť nahradené, zlegitimizované a ospravedlnené, keď ide o marketingový ťah! Vzďaľujeme sa od tézy, že veci treba pomenovať pravým menom.

    Prečo o tom píšem? Preto, lebo je za nami Popolcová streda a je tu pôstne obdobie. Pre kresťana je to čas pokánia a zvláštnych milostí. Ak ho prijmeme vážne, zodpovedne, pocítime nutkanie precitnúť z atmosféry „bezhriešnosti“ a pomenujeme veci, situácie a okolnosti správnymi menami. Klamstvo je vždy len klamstvo. Najhoršie je, keď pestujeme lož o sebe. Zakrývame to rôznymi poľahčujúcimi okolnosťami. Táto tendencia nás ďaleko nepovedie. Pôstne obdobie nás učí pomenovať hriech a láskavo motivuje, aby sme sa pred Bohom zahanbili (ak to ešte dokážeme) a zaumienili si konať. Aby sme pomenovali správnym menom aj východisko. Je to láska, ktorá sa zračí z Ježišovho kríža, z jeho prebodnutého srdca. Najprv pomenujme hriech a lásku – liek. Ostatné nám zjaví Boh skrze svoje vnuknutia...

Štefan Vitko