Znaky minulosti a milosti

10.03.2013 14:26

    Pri ostatnej návšteve vo Vysokej nad Uhom som si so záujmom vypočul zopár ľudských osudov. Ich nositelia prišli do tohto mládežníckeho pútnického miesta ako stroskotanci, čo na obzore očakávajú túžobnú loď slobody. Jeden z tých, ktorí našli Boha, veľmi oplakával svoju hriešnu minulosť. Nemohol sa vyrovnať s tým, že mal na sebe znaky, ktoré mu pripomínali minulosť. Vrchnú časť tela mal potetovanú a zvlášť na prsiach mal vytetovaný obraz satana. Sám hovorieval, že sa za to hanbí a ak by sa dalo, vyzliekol by sa z kože. Kňaz ho upokojil, že na prsiach má síce svoju minulosť, ale už sa stal iným človekom. Už nie je satan, ale Boh má nad ním moc. Už patrí Bohu.

    Mnohí, keď si vypočujú tento alebo iný – podobný – životný príbeh, určite sa potešia. Kvári ich svedomie – ešte nespracovali v sebe minulosť. A bez toho sa nedá pomýšľať na budúcnosť. Kto to nezažil, ani možno neuverí, že vysporiadanie sa s minulosťou môže byť taký proces. Čím viac človek počúva o Božej láske a milosti, tým za beznádejnejší môže považovať svoj život, lebo si dobre uvedomuje, ako hrešil a urážal bezhraničnú Božiu dobrotu. Zabudnúť na hriešnu minulosť je milosť. Niektorí sa s ňou vysporiadavajú tak, že chodia po svete a vydávajú svedectvo o svojom obrátení. Tým vlastne napomínajú, varujú, povzbudzujú, zdvíhajú varovný prst. Nikto si totiž nemôže byť istý v ničom.

    Hriechy minulosti nebývajú vždy viditeľné navonok. No človek ich cíti v duši. Ak sa s tým s Božou pomocou nevysporiada, tak ho budú priam neznesiteľne páliť a znepokojovať. Je málo hriechy starostlivo ukryť a tváriť sa, že je všetko v poriadku. Rany treba ošetriť, aby sa mohli začať hojiť, aby sa zacelili. Potrebujeme sviatostné vyznanie hriechov, modlitbu a pokánie primerané našej situácii. Vtedy začne účinkovať blahodarný liečivý aspekt Pánovej milosti. Pritom nejde o to, či máme na svedomí ťažké hriechy alebo všedné. Podstata je tu rovnaká – urážka Boha. Pôstne obdobie nás na tieto skutočnosti láskavo upozorňuje. Boh nechce, aby sme niesli na sebe zbytočnú ťarchu minulosti. Chce, aby sme boli vnútorne ľahší, a teda otvorenejší pre plnenie jeho vôle.

 

    Štefan Vitko, kňaz