Manželstvo

Manželstvo

Etymológia:

  1. Matrimonium (mater = matka; munus = úloha): podčiarkuje dôležitosť ženy v manželstve, zvlášť pri narodení a výchove detí.

  2. Coniungum (con = spolu; iugare = zviazať): vyjadruje zväzok medzi mužom a ženou.

  3. Conubium (con = spolu; nubere = zahaliť, prikryť): ide o termín pochádzajúci z rímskeho práva, kde sa žene pri uzátvaraní manželstva dávala šatka na hlavu a tým sa vyjadrovala podriadenosť ženy k svojmu mužovi.

  4. Numptiae = to isté, čo conubium.

  5. Consortium (con = spolu; sors = osud): znamená, že dva ľudské osudy sa spájajú v jeden (spoluosud).

  6. Communio (con = spolu; munire = stavať, upevňovať, zakladať): vyjadruje spoločenstvo postavené na pokrvenstve, alebo inej druhovej väzbe.

  7. Manželstvo (man – munus = úloha, zmluva; ženstvo, žena = žena vzatá do zmluvy).


 

Manželstvo je:

  • zmluva (foedus) muža a ženy, ktorí vytvárajú medzi sebou celoživotné spoločenstvo!

  • Foedus – vyjadruje aj vzťah medzi Bohom a človekom a znamená dobrovoľnú aliancia( dôraz sa dáva na vedomý a dobrovoľný vstup do tejto zmluvy).

  • Vzniká iba výlučne medzi mužom a ženou (nemôže byť medzi dvoma mužmi, alebo dvomi ženami).

  • Vytvára celoživotný zväzok medzi nimi.

  • Toto spoločenstvo je prirodzené.

  • Cieľom je 1. dobro manželov a 2. plodenie a výchova detí. Tieto ciele sú rovnocenné.

  • Medzi pokrstenými je sviatosťou!

  • Manželstvo má božský pôvod. Neustanovil ho človek, ale Boh.


 

Z tohto dôvodu Cirkev normálne vyžaduje od svojich veriacich cirkevnú formu uzavretia manželstva. Viacero dôvodov prispieva na vysvetlenie tohto rozhodnutia: (KKC 1631)

  • sviatostné manželstvo je liturgický úkon. Preto je vhodné, aby sa slávilo vo verejnej liturgii Cirkvi;

  • manželstvo uvádza do cirkevného stavu (ordo), vytvára práva a povinnosti v Cirkvi medzi manželmi a voči deťom;

  • pretože manželstvo je životným stavom v Cirkvi, je potrebné, aby bola istota o uzavretí manželstva (odtiaľ povinnosť mať svedkov);

  • verejný ráz súhlasu chráni manželský súhlas, keď raz bol daný, a pomáha zostať mu verným.


 

VYSLUHOVATEĽ SVIATOSTI:

Samotní manželia, kňaz je tam iba ako svedok Cirkvi. Je to z dôvodu, že podstatou sviatosti manželstva je výlučne manželská zmluva (vzájomný sľub). Jeden vysluhuje sviatosť druhému, kým druhý ju svojím súhlasom prijíma.

 

Manželia musia byť:

1) Osoby spôsobilé (k súhlasu, psychologicky a nemať manželskú prekážku)

2) Musia zachovať podstatné prvky súhlasu (prejaviť ho navonok aj vnútorne)

3) Pokrstení muž a žena, ktorí slobodne vyjadria svoj súhlas.

 

„Byť slobodným“ znamená:

- nepodliehať prinúteniu;

- nemať prekážky zo strany prirodzeného alebo cirkevného zákona. (KKC 1625)


 

PRIJÍMATEĽ:

Samotní manželia.

Obidvaja sú pokrstení (alebo aspoň jeden).

  1. majú úmysel manželský súhlas dať aj prijať
  2. nemajú rozlučujúce manželské prekážky
  3. zachovanie Cirkvou predpísanej formy(pred zástupcom Cirkvi a dvomi svedkami)
  4. že obidve stránky poznajú a nevylučujú ciele a podstatné vlastnosti manželstva

 

Účinky tejto sviatosti:

  1. Medzi manželmi vzniká zväzok, ktorý je svojou prirodzenosťou trvalý a výlučný; sviatostný – teda ním sú manželia posilnení a akoby posvätení na povinnosti a dôstojnosť svojho stavu“ (KKC 1638)
  2. Manželia sa navzájom odovzdávajú a prijímajú.
  3. Sám Boh spečaťuje ich súhlas, preto z ich zmluvy „vzniká z Božieho rozhodnutia trvalá ustanovizeň, a to aj pred spoločnosťou“. Pravá manželská láska je zapojená do Božej lásky. - posúva manželov Bližšie k Bohu. (KKC 1639)
  4. Platne uzavreté a manželským úkonom zavŕšené manželstvo (matrimonium ratum et consummatum) medzi pokrstenými nemôže byť nikdy rozviazané. (KKC 1640)
  5. Sviatostnosť manželstva je určená na zdokonaľovanie lásky manželov a na posilňovanie ich nerozlučiteľnej jednoty. Touto milosťou „si v manželskom živote, ako aj v prijatí a výchove detí navzájom pomáhajú k svätosti. (KKC 1641)
  6. Manželská láska samou svojou povahou vyžaduje od manželov neporušiteľnú vernosť. Vyplýva to z daru seba samých, ktorým sa manželia odovzdávajú jeden druhému. Láska chce byť definitívna. (KKC 1646)
  7. Manželská láska má v sebe úplnosť, v ktorej majú miesto všetky zložky [ľudskej] osoby: požiadavky tela a pudu, sily zmyslov a citov, túžby ducha a vôle. Táto láska smeruje k čo najhlbšej osobnej jednote, ktorá ponad spojenie v jednom tele vedie k tomu, aby vytvorila jedno srdce a jednu dušu; vyžaduje nerozlučiteľnosť a vernosť v definitívnom vzájomnom sebadarovaní a otvára sa pre plodnosť. (KKC 1643)
  8. Rozmnožuje posväcujúcu milosť a dáva pomáhajúcu na plnenie si stavovských povinností.


 

Vlastnosti manželstva:

a) JEDNOTA – manžestvo môže vytvoriť len jeden muž a jedna žena.

Hriechy proti tomu sú: polygamia (jeden muž má viac žien), polyandria (jedna žena má viac mužov)

b) NEROZLUČITEĽNOSŤ – manželstvo je trvalé až do smrti jedného z partnerov.

Hriechy proti tomu sú: rozvod, cudzoložstvo.

c) SVIATOSTNOSŤ – je to jedna zo siedmych sviatostí – ustanovených Bohom, čiže pokrstení, sobášení v kostole.

Hriechy proti tomu: ak pokrstení neuzátvarajú manželstvo pred tvárou Cirkvi (také manželstvo je neplatné).


 

MATÉRIA: Vyslovený manželský súhlas.


Cirkev považuje výmenu súhlasu medzi manželmi za nevyhnutný prvok, ktorý „dáva vznik manželstvu“. Ak súhlas chýba, manželstvo nejestvuje. (KKC 1626)

Súhlas spočíva v „ľudskom úkone, ktorým sa manželia navzájom odovzdávajú a prijímajú“: „Beriem si teba… za manželku.“ – „Beriem si teba… za manžela.“ Tento súhlas, ktorý manželov vzájomne viaže, nachádza svoje zavŕšenie v tom, že sa dvaja stávajú „jedným telom“ (KKC 1627)

Súhlas má byť úkonom vôle každej zo zmluvných strán, bez nátlaku alebo veľkého strachu vyvolaného zvonku. (KKC 1628)

Z tohto dôvodu (alebo z iných dôvodov, ktoré robia manželstvo neplatným a neuskutočneným od začiatku ) Cirkev môže po preskúmaní prípadu kompetentným cirkevným súdom vyhlásiť „nulitu manželstva“ (nullitas matrimonii), to značí vyhlásiť, že manželstvo nikdy nejestvovalo. V tomto prípade sa zmluvné strany môžu zosobášiť, ale sú povinné plniť prirodzené záväzky vyplývajúce z predchádzajúceho spojenia. (KKC 1629) Ale nie je to rozvod – v tomto úprípade manželstvo nikdy neexistovalo!

 

 

FORMA: Vzájomné akceptovanie (prijatie) manželského súhlasu pred zástupcom Cirkvi a dvoma svedkami.

Kňaz (alebo diakon), ktorý asistuje pri slávení manželstva, prijíma v mene Cirkvi súhlas manželov a udeľuje im požehnanie Cirkvi. Prítomnosť služobníka Cirkvi (ako aj svedkov) vyjadruje viditeľným spôsobom, že manželstvo je ekleziálnou skutočnosťou. (KKC 1630)

 

Vady manželského súhlasu:

  • Nedostatok užívania rozumu (vek, zdravý rozum).

  • Vážny nedosatok rozlišovacieho úsudku (nechápe dôsledky svojho konania).

  • Neschopnosť vziať na seba podstatné záväzky manželstva z dôvodov psychickej povahy (zodpovednosť).

  • Nevedomosť (nevie, do čoho ide).

  • Omyl (nepravdivý úsudok o skutočnosti: napr. Pomýlil si osobu, s ktorou uzatvára manželstvo).

  • Podvod (jeden z partnerov oklame druhého vo vážnej veci, aby dosiahol manželstvo).

  • Simulácia (predstiera, že uzatvára manželstvo)

  • Podmienka (jedná stránka dá podmienku druhej - a ak ju splní, tak sa uskutoční sobáš: napr. Ak mi tvoj otec prepíše dom, tak ťa chcem! - toto zneplatňuje manželstvo)

  • Strach (pod nátlakom).


 

Manželské prekážky:

  1. Vek (muž – 16 rokov, žena – 14 rokov; podľa civilného práva obaja: 18 rokov).
  2. Impotencia
  3. Platný manželský zväzok (kto už je ženatý/vydatá – nemôže ísť na sobáš s iným/inou).
  4. Disparitas cultus (katolík a nepokrstený)
  5. Votum (sľub – napr. rehoľný)
  6. Ordo (keď je muž kňaz).
  7. Únos (jedna stránka unesie druhú, aby vynútila sobáš).
  8. Zločin (jedna stránka je v manželskom stave a zavraždí partnera, aby mohla sobáš uzavrieť s iným).
  9. Pokrvenstvo (príbuzní sa nemôžu brať).
  10. Švagrovstvo (v priamej línii sa nemôže).
  11. Prekážka verejnej mravopočestnosti: (pri konkubináte, alebo neplatnom manželstve si jedna stránka nemôže vziať príbuzneho druhej).
  12. Adopcia (adoptovaný sa berie ako člen rodiny, preto si ho nemôže vziať niekto z “príbuzných”).


 

Miešané manželstvá:

Rozdielnosť vierovyznania medzi manželmi nie je pre manželstvo neprekonateľnou prekážkou, ak sa im podarí dať dovedna to, čo každý z nich dostal vo svojom spoločenstve, a naučiť sa jeden od druhého spôsob, ako každý z nich žije svoju vernosť Kristovi. Neslobodno však podceňovať ani ťažkosti miešaných manželstiev. Vyplývajú z toho, že odlúčenie kresťanov ešte nie je prekonané. Manželia sa vystavujú nebezpečenstvu, že budú pociťovať drámu rozdelenia kresťanov v samom lone svojej rodiny. Rozdielnosť kultu môže tieto ťažkosti ešte zväčšiť. Rozdielnosti týkajúce sa viery, samo chápanie manželstva, ale aj odlišné náboženské mentality môžu byť v manželstve zdrojom napätí najmä pri výchove detí. Vtedy sa môže vynoriť pokušenie náboženskej ľahostajnosti. (KKC 1634)

 

Podľa práva platného v Latinskej cirkvi miešané manželstvo, aby bolo dovolené, potrebuje výslovné povolenie cirkevnej vrchnosti.

 

V prípade rozdielnosti kultu sa pre platnosť manželstva vyžaduje výslovný dišpenz od prekážky. Toto povolenie alebo tento dišpenz predpokladá, že:

  1. obidve stránky poznajú a nevylučujú ciele a podstatné vlastnosti manželstva,

  2. že katolícka stránka potvrdí záväzky – s ktorými treba oboznámiť aj nekatolícku stránku – zachovať svoju vieru a zabezpečiť krst a výchovu detí v Katolíckej cirkvi. (KKC 1635)

 

Ako sa slávi:

  • V latinskom obrade sa sviatosť manželstva medzi dvoma veriacimi katolíkmi normálne slávi počas svätej omše vzhľadom na to, že všetky sviatosti sú späté s Kristovým veľkonočným tajomstvom. Je vhodné, aby manželia spečatili svoj súhlas dať sa jeden druhému obetou svojich životov tým, že ju spoja s obetou Krista za svoju Cirkev, sprítomnenou v eucharistickej obete, a prijmú Eucharistiu, aby účasťou na tom istom Kristovom tele a na tej istej Kristovej krvi boli „jedno telo“ v Kristovi. (KKC 1621)

  • Ako sviatostný úkon posvätenia, slávenie manželstva má byť samo osebe platné, dôstojné a plodné.“ Je teda potrebné, aby sa budúci manželia pripravili na slávenie svojho manželstva prijatím sviatosti pokánia (KKC 1622)

  • Podľa latinskej tradície si manželia ako vysluhovatelia Kristovej milosti navzájom udeľujú sviatosť manželstva tým, že pred Cirkvou vyjadria svoj súhlas. V tradíciách Východných cirkví sú svedkami prejavenia vzájomného súhlasu manželov biskupi alebo kňazi, ale pre platnosť manželstva je potrebné aj ich požehnanie. (KKC 1623)

  • Rôzne liturgie sú bohaté na modlitby požehnania a epiklézy (vzývania), v ktorých sa od Boha vyprosuje jeho milosť a požehnanie pre novomanželov, najmä pre nevestu. V epikléze tejto sviatosti manželia dostávajú Ducha Svätého ako spoločenstvo lásky Krista a Cirkvi. Duch Svätý je pečaťou ich zmluvy, stále prístupným prameňom ich lásky a silou, ktorou sa bude obnovovať ich vernosť.(KKC 1624)


 

 

 

Čo je potrebné pre sobáš:

  • Snúbenci vopred nahlásia úmysel vziať sa. Spíše sa s nimi zápisnica, kde uvedú údaje o sebe a o svedkoch. Podobnú zápisnicu spíšu i na matrike.

  • Pokiaľ nie sú pokrtení v tejto farnosti, je potrebné získať krstné listy, kde je záznam o sviatostiach, ktoré prijali. Pokiaľ by mali nejakú dišpenzovateľnú prekážku, žiada sa dišpenz alebo licencia od biskupa.

  • Absolvujú štyi náuky, plus jednu s doktorkou v Poprade.

  • Tri nedele pred sobášom sa čitajú v kostole ohlášky.

Zdroj: KKC a CIC a https://www.trnavka.sk/index.php/priprava-na-sviatosti.html

spracoval Mgr. Vladimír Malec